Split vlakom 2021 | 2.časť - Rakúsky Semmering

Rakúsky Semmering:

Prvá horská železnica nie len v Európe, ale aj v rámci celého sveta. Je zapísaná aj vo svetovom dedičstve UNESCO. 

O tom, že precestujem túto trať som sníval už roky. Splnilo sa mi to paradoxne nenápadným spôsobom, a ešte aj v slovenskom vozni a aj vďaka ZSSK. Toto sa nevidí každý deň, a tak som sa rozhodol, že tomuto venujem samostatnú kapitolu a previažem ju s tou predošlou. Bol to zážitok na celý život, aj keď to zbehlo rýchlo.

Raňajkové menü:

Krásne ráno prajem z lôžkového vozňa niekde v Rakúsku. Po rannej hygiene ma čakali raňajky. V cene lístka je aj raňajkové menü:

• teplý nápoj
• croissant
• džús
• "ikea" hamburger

Káva ráno padla vhod. Nabudila ma energiou. Prekvapili ma tie hamburgre. Pôvodne bolo samostatne balené maslo, syr a mäsko. Cítil som sa vo vlaku ako doma. Pripomenulo mi to jedno meme s rozloženou stoličkou a pracovný pohovor do spoločnosti IKEA. Veľmi príjemné prekvapenie skoro ráno. Napokon to aj dobre padlo. Mal som tak čerstvé raňajky. Džús a croissant som si nechal na neskôr. 

Spätná jazda Semmeringom:

Je tu dokopy 16 viaduktov a len pár z nich je takto dobre vidno z okna vlaku. Verím, že sa mi niekedy podarí vidieť tieto viadukty aj z inej perspektívy! Vždy keď som v zahraničí, porovnávam to so Slovenskom a ešte viac sa utvrdzujem v tom, že aj naša krajina má čo ponúknuť. Teraz späť do Rakúska:

Adlitzgraben Viadukt:

Podobný ako Chmarošský, Dobronivský, Krupinský, či Starovodský. Klenbové viadukty má takmer každý hornatý štát v Európe. Semmering ich má viacero za sebou. Tento je bez drobných na stom kilometri z opačnej strany. Jeho výška je 24m a dĺžka 151m. Má zo všetkých najbližšie k nášmu Chmarošskému s výškou 19m a dĺžkou 113m.

Kalte-Rinne-Viadukt:

Svojou výškou 46m je najvyšší na trati Rakúskeho Semmeringu.  Jeden z mála "poschodových". Z boku to vyzerá, akoby bol položený viadukt na viadukte. Samotná výška je podobná, ako pri našom najvyššom (Ružínskom, resp Uľanskom) viadukte. To sa už nedá porovnávať s najvyšším viaduktom v Rakúsku, ktorý v rebríčku patrí medzi top 100 najvyšších železničných viaduktov na svete. Tu sa však berie výška podľa nivelety, teda výška telesa trate nad údolím. Zašli sme ďalej do tunela, kde som očakával aj galériu. Tá si ma počkala o pár tunelov ďalej. 

Weinzettelwandtunnel: Am Geierneste:

Jediná a prakticky jedna z mála skalných tunelových galérii v Európe. Tunel má takmer 700m, z toho cca 300 metrov tunela skrášľuje táto skalná galéria. Jednalo sa doslova o momentku, tak som pre istotu ostril na vozeň. Fotka svojim spôsobom vyšla, aj nevyšla. 

Klamm: 

Hrad a kostol Klamm z okna vlaku, no bez vlaku. V pozadí vidno obrysy hradu Wartenstein. Aj keď som to fotil ja, pohľad ma zmiatol. Zdalo sa mi, že je to fotené niekde z bočnej strany vlaku kolmo na trať. Ono to aj tak je, no nie úplne kolmo na trať, ale v smere jazdy v oblúku. Trať ďalej pokračuje oblúkmi takmer popod ten hrad a medzitým je ďalší z viaduktov. 

Gamperl Graben Viadukt , alebo Viaduct über den Gamperl Graben: 

Tento 37m vysoký viadukt taktiež obsadzuje najvyššie priečky Semmeringu.

Veľa fotiek bolo fotených naslepo, no fotenie na Slovensku ma akoby už naučilo akejsi intuície pri fotení. Stĺpy trakčného vedenia mi to  neuľahčovali, navyše mi v pozadí prešiel RailJet. Takéto stretko z dronu by bol parádny záber. Pri fotkách som sa viac zameral na Slovenské vozne v zahraničí. Trať ďalej pokračuje oblúkmi do tunela, ktorý vedie takmer popod hrad Klamm.

Abfaltersbach Graben Viadukt

Nie všetky zábery sa podarili podľa predstáv. Tento viadukt je síce dlhý cez 100m, no všimol som si ho neskôr. Pri krátkych viaduktoch som sa o podobné vlakopohľady ani nepokúšal. Najmä ak nie je oblúkový viadukt, tak pohľad nemusí mať ten šmrnc. Keď som neskôr pozeral na mapku a študoval si viac o týchto viaduktoch, tak popod tento, niekde hlboko v zemi tunelmi povedie alternatívna trasa, ktorú som spomínal.

Schwarzaviadukt: 

Tento viadukt je pre zmenu najdlhší na trati. Má niečo cez štvrť kilometra a výšku 25m. Na trati je označovaný, ako prvý, v mojom prípade je posledný a aj napriek okolitým stromom jeden z najkrajších. Moje vlakofotenie bolo pomaly na konci. Presunul som sa do mojej "pojazdnej kancelárie" dal si konečne ľahké občerstvenie a pustil sa do ďalších fotiek. Niektoré boli upravené, spracované a poslané za jazdy, iné až potom keď som prišiel domov. 

Pojazdná pracovňa a občerstvenie:

Počas cesty tam aj späť sa dalo zakúpiť aj drobné občerstvenie. Mne ostalo ešte z raňajkového menu, tak mi to poslúžilo, ako rekvizita. Samozrejme aj ako občerstvenie pre mňa samotného počas úprav fotiek. Na záver som si ešte odfotil svoje pracovisko a moje kroky pokračovali späť do lehátka, kde boli ostatné veci. Voda bola pre mňa ako bonus, keďže toto bola pre mňa pracovná cesta. 

Marcheggský viadukt:

Medzitým som na chodbe lôžka stretol ďalšieho fotografa. Najprv som si myslel, že je to ten z Viedne, čo fotí pre ÖBB. Toto bol niekto iný. Tento chalan sa volá Adrian cestoval z Nemecka. V Rakúsku prestúpil na náš vlak a smeroval na Slovensko. Dali sme sa teda do reči. Veľmi ho zaujalo to, čo všetko na Slovensku máme. Prírodné krásy, hrady, zámky, kaštiele, pamiatky... po jednej z pamiatok sme akurát vlakom prechádzali, tak sme mali viac prvkov v jednom. Pod viaduktom sa nachádza tzv. inudančné územie, kde je špecifická fauna a flóra. Najviac je to viditeľné na deltách rieky Morava. 

Ako sme sa tak rozprávali, predstavil mi svoj projekt DER PASSAGIER, kde sú po novom aj moje fotky, ktoré ho najviac zaujali. Som rád, že aj takto môžem urobiť menšiu reklamu na Slovensko v zahraničí. Vďaka tejto ceste naša spolupráca pokračuje ďalej. Ďalšia moja fotka je už aj v tlačenej podobe, kde ma uviedol, ako trainfluencera. Osobne mám toto pomenovanie radšej, ako influencer. Cesta ubehla ešte rýchlejšie. Na stanici som ho vyprevadil a šiel si po svojom. Fotka vlaku musí byť!

Bratislava hlavná stanica:

Všetko dopadlo dobre, prišli sme do Bratislavy bez meškania. Konečná stanica, prosím, vystúpte. Dovidenia. Konečná tohto vlaku, no mňa čakala ešte cesta ďalej na východ. Vybral som si oddychovú triedu 1 plus a zhodou náhod si ku mne prisadli aj stevardi z predošlého vlaku. Napokon jeden z nich, Lukáš má tričko s mojou fotkou vlaku. Napokon to nebolo len o cestovaní, ale aj o spoznávaní ďalších ľudí. S Lukášom sme sa poznali aj predtým, no konečne sme si dobre pokecali spolu aj s ďalším stevardom. 

Vzhľadom na pandemickú situáciu som dodržiaval podľa možností všetky opatrenia. Cestou tam som mal celý čas respirátor, len tak pre istotu. Cestou späť bola situácia volnejšia a zaklopkať ma doteraz covid neprišiel pozrieť, pričom stále aktívne cestujem vlakmi najmä ZSSK.

Aj vďaka nim vznikol tento fotopríbeh.